Starostlivosť o trávnik

1. Starostlivosť o trávniky vo všetkých ročných obdobiach

Jar

Hneď po uschnutí vrchnej vrstvy pôdy môžeme začať s nevyhnutnými prácami, ktoré prebudia trávnik zo zimného spánku. Začíname dôkladným vyčistením povrchu trávnika, na ktoré naväzujú ďalšie prospešné opatrenia:

• z trávnika odstránime všetko napadané alebo naviate lístie, konáre, poprípade kamene
• ostrejšími a ešte lepšie vertikutačnými hrabľami vyhrabeme či prerežeme danú mačinu do hĺbky 3–5 mm. Týmto zásahom trávnik prevzdušníme, odstránime mach a vznikajúcu plsť – trávnik je ako znovuzrodený. Pre zber "vyčesanej hmoty" môžeme použiť trávnu sekačku. Zozbieranú hmotu kompostujeme.
• žltnúci alebo hnedastý trávnikový porast je dôsledkom veľkého utuženia pôdy alebo jej premokrenia, či nevyhovujúceho výživového stavu, niekedy i pôsobenia hubových chorôb. Z tohto dôvodu musíme uskutočniť aerifikáciu s následným rovnomerným rozhádzaním ostrého kremičitého piesku (1000g na 1m²).
  
• takisto nesmieme zabúdať na správnu výživu trávnej mačiny, najlepšie aplikáciou plného kombinovaného hnojiva (30 g na 1m²). Musíme si uvedomiť, že vo vegetačnom období časté kosenie odčerpá z pôdy množstvo živín, ktoré musíme do pôdy naspäť dodať a priebežne udržiavať, aby sme zabezpečili úspešný rast trávnika. Pre rýchlu regeneráciu poškodených trávnych rastlín môžeme pravidelne rozhodiť i malú dávku liadku vápenatého (10g na 1m²).

• v prípade silno poškodených miest v trávniku je vhodné previesť dosiatie trávnou zmesou použitou pri založení trávnika alebo trávnou zmesou OBNOVA^® (25 g na 1m²), ktorá zaplní rýchlo poškodené miesta v trávniku
• trávnik, ktorý je poškodený z viac ako päťdesiatich percent, je najlepšie obnoviť celý
• na konci jari prevedieme chemickou alebo mechanickou cestou zásah proti širokolistým burinám, ktoré do okrasných alebo záťažových trávnikov rozhodne nepatria

Leto

Ošetrovanie súčasných trávnikov síce spočíva v malom množstve zásahov, tie ale musíme realizovať v správnom čase a správnym spôsobom - hlavne v júli a auguste, teda v období plného leta, ktoré preverí kvalitu založených trávnikov a starostlivosť, ktorú im venujeme. Najmä trávniky zakladané na jar ošetrujeme veľmi šetrne, až kým poriadne nezakorenia. Všetky trávniky sekáme v potrebných intervaloch vždy podľa účelu, ku ktorému trávnik pestujeme a podľa rýchlosti obrastania. Musíme sa držať pravidla, že pri teplotách vyšších ako 25°C skracujeme porast o tretinu dĺžky, pri 20 až 25°C o jednu polovicu a pri teplote pod 20°C môžeme skracovať o dve tretiny dĺžky porastu. Inak musíme počítať s tým, že prudkým slnečným žiarením trávnik zožltne, preriedne a nie je na neho pekný pohľad.

Trávnik nesmie nikdy preschnúť. Preto ho zavlažujeme väčšími dávkami vody, najlepšie 20 mm/1 m² každé 3 až 4 dni, či menšími dávkami každý deň skoro ráno alebo po západe slnka. Nikdy nezavlažujeme za plného slnka, spôsobili by sme úpal rastlín a prudký rozvoj trávnych húb, hrdzí a plesní, ktoré by porast značne poškodili.

Aby sme udržali svieži zelený vzhľad trávnikov a nahradili živiny odčerpané kosením, prihnojujeme trávne porasty dusíkatými hnojivami v 14 až 20 denných intervaloch. Nový trávnik zakladáme v júli alebo auguste iba za predpokladu možnosti účinnej závlahy, pretože osiata plocha nesmie vyschnúť. Zalievame jemným rozstrekovačom nepretržite od výsevu až do vzídenia trávnych rastlín.

Jeseň

Jesenné mesiace umožňujú, dokonca vyžadujú, celý systém zásahov a opatrení týkajúce sa starostlivosti o trávniky, pretože je to veľmi vhodné obdobie ako pre zakladanie trávnikov, tak i pre ďalšie regeneračné opatrenia. Cieľom je nielen zlepšenie trávneho porastu, ale takisto príprava trávnika na dobré prezimovanie.

Na začiatku jesene je vhodné zopakovať jarné zásahy ako je vertikutácia, poprípade i aerifikácia. Takisto nesmieme zabúdať na správnu výživu trávnej mačiny, najlepšie aplikáciou plného kombinovaného hnojiva, pretože časté kosenie v predchádzajúcom období odčerpalo z pôdy veľké množstvo živín. Tie je nutné do pôdy dodať v jesennom období, aby sme zabezpečili rast trávnika a jeho úspešné prezimovanie. Pokiaľ chceme ešte na jeseň upraviť nevyhovujúcu pôdnu reakciu vápnením (optimálne je pH 5.5–6.5), použijeme mletý vápenec, alebo ešte lepšie dolomitický vápenec, ktorý navyše obsahuje horčík. Nikdy ale nevápnime a nehnojíme súčasne, ani nemiešame vápenaté a priemyselné hnojivá. Dvojklíčne buriny v trávnikoch nie sú pekné ani účelné, odoberajú trávam vodu i živiny a postupne ich z porastu vytláčajú.

Z hľadiska biológie vývoja burín je práve september vhodným obdobím k ich likvidácii a potlačeniu. Preto zaburinené trávnaté plochy ošetrujeme bežne dostupnými chemickými prípravkami. V prípade silno poškodených miest v trávniku je vhodné previesť dosiatie trávnou zmesou použitou pri založení trávnika alebo trávnou zmesou OBNOVA^®. Takisto ešte do konca októbra môžeme zakladať nové trávniky s tým, že pri rýchlom ochladení budú vzchádzať na jar budúceho roka. V závislosti od klimatických podmienok prevedieme v novembri posledné kosenie trávového porastu, súčasne odstránime napadané lístie a iné organické zvyšky. V prípade výskytu myší, kladieme za suchého počasia do dier otrávené nástrahy. Pred nástupom zimy je možné na trávnik rozprestrieť vrstvu vyzretého kompostu, ktorý prispeje k vyrovnaniu povrchu a zlepšeniu výživového stavu.

Zima

Trávniky prezimujeme mierne obrastené. Starina /odumretá trávna hmota/ musí byť pred nástupom zimy z trávnikov odstránená, inak hrozí v priebehu zimy silná infekcia hubovými chorobami. Pri dlhšie trvajúcich mrazoch bez snehovej pokrývky po trávnikoch nechodíme, ani ich inak nezaťažujeme a to z dôvodu silného poškodenia trávnych rastlín. Takisto pri odmäku nevstupujeme na trávnu plochu, pretože hrozí vyšliapanie nerovností v zmäknutej pôde.

2. Zásady pre založenie trávnika

Príprava pôdy

Pred výsevom osiva je najdôležitejšia dokonalá záhradnícka príprava pôdy. Odstránime kamene a iné nežiaduce predmety a pozemok urovnáme tak, aby sme následne mohli pôdu poriadne prekypriť do hĺbky 12–15 cm, poprípade ju môžeme odľahčiť stredne jemným pieskom. Aplikujeme zásobné hnojenie fosforom a draslíkom do pôdneho profilu. Súčasťou prípravy pred výsevom je takisto zapravenie potrebných živín (NPK) v dávke 30–50g/m². Po následnom vzídení burín prevedieme mechanické alebo chemické odburinenie pozemku, ktoré je vhodné pri ich opätovnom objavení sa opakovať.

Výsev osiva

Vhodný výber trávnej zmesi určuje vlastnosti a charakter budúceho trávnika. Preto výber trávnej zmesi v žiadnom prípade nepodceňujte.

Vysievať môžeme od jari až do konca októbra s prihliadnutím k pôdnym a klimatickým podmienkam. Osivo vysievame strojčekom na siatie alebo ručne - naširoko. Pred výsevom je vhodné osivo trávnej zmesi premiešať a rozdeliť na dva rovnaké diely. Prvý diel osiva vysievame pozdĺžne a druhý diel kolmo na prvý. Tým docielime rovnomerný výsev.

Po výseve osivo ľahko zapravíme hrabľami do hĺbky 2–3 mm, povrch pôdy utužíme napr. záhradným valcom. Jemno zavlažujeme až do vzídenia trávnych rastlín.

Osivo vzchádza za 20–35 dní v závislosti od zvolenej trávnej zmesi. Vysiate množstvo trávnej zmesi sa pohybuje v rozmedzí 10–30g na 1 m² v závislosti na kvalite prípravy pôdy, druhu trávnej zmesi a technike výsevu.

Zásady dávkovania trávneho osiva pri výseve:

Hmotnosť trávneho osiva	Na plochu cca
0.5 kg	20 m2
1 kg	40 m2
2 kg	80 m2
10 kg	400 m2
25 kg	1 000 m2

Závlaha založeného trávnika

Počas vzchádzania novozaloženého trávneho porastu je potrebné vrchnú vrstvu pôdy udržiavať stále vlhkú až do vzídenia trávnych rastlín. Ak sa vytvorí v priebehu vzchádzania pôdna hruda, je nutné ju opatrne rozrušiť hrabľami alebo ryhovaným valcom.

Pri zavlažovaní dbáme na to, aby sme vysiate osivo nevyplavili prúdom vody, preto používame záhradný rozstrekovač s jemným rozstrekom. Závlahu prevádzame intenzívne najlepšie v ranných či večerných hodinách.

Sekanie trávnych porastov

Kosenie novozaloženého trávnika uskutočňujeme pri výške cca 80–100 mm a to zásadne ostrými nástrojmi (kosa, kosák, žací nôž). Výšku znižujeme maximálne o jednu tretinu z celkovej výšky rastlín. Prvým kosením zlikvidujeme viac ako 90 % jednoročných burín, ktoré vzídu súčasne s osivom tráv (buriny z pôdnej zásoby). Po treťom kosení novozaložený trávnik môžeme kosiť už na požadovanú výšku. Ďalšie kosenie opakujeme podľa typu trávnika a prírastku trávnej hmoty v priemere 1–2krát týždenne.

Doporučená výška trávnika

Druh trávnika	Doporučená výška trávnika
novozaložený trávnik	60-70 mm (iba tri prvé kosenia)
parkové trávniky	40-60 mm
ihriskové trávniky	25-35 mm
technické trávniky	50-70 mm
Profesionálne trávniky
futbalové ihriská	25-35 mm
americký futbal	25-35 mm
ragby	25-35 mm
Golfové trávniky
tee (odpalisko)	10-15 mm
fairway (dráha)	25-30 mm
forgreen (okraj jamkoviska)	10-15 mm
green (jamkovisko)	5-8 mm
rough (raf)	30-70 mm

3. Agrotechnické zásahy a opatrenia

Obecne platí to, že agrotechnické zásahy uskutočňujeme predovšetkým v jarnom a jesennom období.

Výživa a hnojenie

Základom dokonalého trávnika je vyrovnaná a dostatočná výživa, ktorá ovplyvňuje kvalitu trávneho porastu a jeho odolnosť voči záťaži, chorobám a stresom.

Predovšetkým často kosené parkové, golfové záťažové trávniky sú na výživu veľmi náročné. Potrebné množstvo živín stanovíme najlepšie rozborom pôdy, vizuálnym posúdením porastu a doporučenými dávkami hnojív.

Živiny dodávame organickými hnojivami alebo hnojivami priemyselnými v granulovanej či kvapalnej forme. Organické hnojivá zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy, zvyšujú pútanie živín v pôdnom komplexe, zvyšujú činnosť pôdnej mikroflóry a vzlínavosť pôdy.

Vyskúšajte novinku trávnikové hnojivo AROS POWER^®.

Základnými výživovými prvkami sú:

• Dusík (N) - podporuje rast a intenzitu odnožovania tráv
• Fosfor (P) - ovplyvňuje nasadzovanie odnoží a rast koreňovej sústavy
• Draslík (K) - zvyšuje odolnosť tráv voči chorobám, poškodeniu zimnými mrazmi a nedostatku vody

Doplnkovými prvkami sú:

• Vápnik (Ca) - stavebný prvok rastlinných buniek
• Horčík (Mg) a Železo (Fe) - dôležité pre listovú zeleň a tvorbu organickej hmoty

Dávkovanie čistých živín (Dusík, Fosfor, Draslík, Horčík) v kg/100m²/rok

Druh trávnika	Dusík	Fosfor	Draslík	Horčík
parkové trávniky	0.55-0.75	0.25-0.45	0.8-1.2	0.1-0.2
ihriskové trávniky	0.75-1.6	0.25-0.45	0.8-1.2	0.1-0.2
technické trávniky	0.30-0.75	0.25-0.45	0.8-1.2	0.1-0.2

U profesionálne udržiavaných trávnikov (predovšetkým golfové ihriská a futbalové trávniky) sa dávky živín oproti dávkam v tabuľke zvyšujú podľa potreby o 10–15 %.

Vertikutácia

Vertikutácia je vertikálny rez trávnikovej mačiny. Prevádza sa špeciálnymi vertikutačnými hrabľami, na väčších plochách motorovým vertikutátorom. Nože sa zarezávajú do hĺbky 3–5mm koreňovej sféry, čistia trávnu mačinu od odumretej trávnej hmoty a umožňujú prístup vody, živín a svetla do trávnika. Vyhrabané zvyšky hmoty je možné kompostovať. Po tomto zásahu je dôležité prihnojenie trávnika, najlepšie plným kombinovaným hnojivom v prípade jeho dobrého stavu, alebo u poškodených trávnikov prihnojenie rýchlejšie rozpustnými dusíkatými hnojivami pre včasnú regeneráciu.

Aerifikácia

Aerifikáciou sa rozumie prevzdušnenie pôdy aerifikačnými vidlami alebo aerifikačným valcom. Duté hroty tohto náradia prenikajú do hĺbky 100–120mm, odkiaľ na povrch vynášajú valčeky pôdy. Vzniknuté otvory sa zasypávajú ostrým kremičitým pieskom, čím dochádza k úprave vzdušných a vodných pomerov v pôde. Uskutočňujeme ju v prípade silno utuženej trávnej mačiny a pôdy alebo pri povrchovom premokrení.

4. Sortiment trávnych zmesí spoločnosti AROS

Spoločnosť AROS-osiva s.r.o. ako jeden z popredných českých výrobcov trávnych zmesí uvádza na trh širokú ponuku zmesí a balení v jednotlivých skupinách.

Pozrite sa na sortiment našich trávnych zmesí

5. Najrozšírenejšie choroby trávnikov a opatrenia k ich obmedzeniu

Pleseň snežná (Fusarium nivale)

Trávne rastliny odumierajú na ploche kruhovitého, elipsovitého či nepravidelného tvaru. Sú pokryté mycéliom belavej alebo ružovkastej farby. Choroba sa prejavuje hlavne po odmäku. Príčinou je predovšetkým neodstránená organická hmota, sneh na nezamrznutej zemi, spevnený pôdny povrch a nadbytok dusíka na jeseň. Silnejší výskyt je na zatienených miestach. Trávnik má hnedastú alebo hnedú farbu a veľmi pomaly regeneruje.

Opatrenia: odumretú hmotu opatrne vyhrabeme a prihnojíme liadkom vápenatým alebo liadkom amónnym s vápencom. V prípade silného napadnutia prevedieme fungicídne ošetrenie.

Palušková hniloba (Typhula incarnata)

Po odmäku sa objavujú rôzne veľké hnedasté škvrny, ktorých farba sa mení na sivú až bielu. Príčinou rozvoja choroby je dlhodobo ležiaci sneh, teploty 0–10 stupňov Celzia a vysoká vzdušná vlhkosť. Takisto množstvo stariny vytvára priaznivú mikroklímu pre rozvoj choroby.

Opatrenia: odumretú hmotu opatrne vyhrabeme a prihnojíme liadkom vápenatým alebo liadkom amónnym s vápencom. V prípade silného napadnutia prevedieme fungicídne ošetrenie.

Múčnatka trávová (Blumeria graminis)

Na listoch tráv sa vo vegetácii vytvára belavý múčnatý povlak, ktorý prechádza do rozsiahlejších hnedastých škvŕn. Listy postupne odumierajú. Príčinou sú prehustené a extenzívne sekané porasty, vysoká vzdušná vlhkosť a zatienené polohy.

Opatrenia: pestovanie odolných odrôd, vyrovnaná výživa a časté kosenie obmedzujú rozširovanie choroby. V prípade silného výskytu prevedieme fungicídne ošetrenie.

Hrdza korunková (Puccinia coronata Corda)

Na listoch sa objavujú žlté a oranžové prašné kôpky sprevádzané chlorózami a nekrózami, ktoré sú vystriedané čiernymi lesklými škvrnami. Postupne dochádza k deštrukcii listových tkanív. Príčinou je extenzívne kosenie trávnych porastov, nedostatočná výživa, vysoká teplota a vzdušná vlhkosť.

Opatrenia: k obmedzeniu choroby prispieva vyrovnaná výživa a častejšie kosenie.

Hrdza trávová (Puccinia graminis)

V okolí kolienok a na spodnej časti stebiel sa objavujú tmavo hrdzavé prašné vydutiny letných výtrusov, neskôr sa objavujú zimné výtrusy tmavo čierne a vypuklé. Postupne dochádza k narušovaniu pletív, stáčaniu a zasychaniu listov. Príčinou sú extenzívne ošetrované porasty, časté rosy a dažďové zrážky za vyšších teplôt.

Opatrenia: chorobu môžeme obmedziť prevádzaním závlahy iba vo večerných hodinách.

Červená nitkovotosť (Laetisaria fuciformis)

Na trávnatej ploche sa objavujú nepravidelné škvrny, ktoré neskôr žltnú a dostávajú rýdzo slamovú farbu. Pri vyššej vlhkosti sa objavujú ružovo sfarbené chumáčiky vzdušného mycélia. Choroba sa prejavuje väčšinou na jeseň. Príčinou je nedostatočná výživa dusíkom, dlhodobé zamokrenie a časté hmly.

Opatrenia: k obmedzeniu choroby prispieva pravidelná a vyrovnaná výživa, prerezávanie trávnika, poprípade ošetrenie fungicídmi.

Tanečnica poľná (Marasmius oreades)

Huby zo skupiny Basiodiomycetes sa vyskytujú predovšetkým v starších trávnikoch, na chudobných a piesčitých pôdach, na silno utužených pôdach a bývalých lesných pôdach. Vyskytujú sa v podobe tmavozelených kružníc s nadbytkom dusíka z rozkladu drevnej hmoty, alebo vo forme odumretej trávnej zóny s belavým mycéliom v pôde, či vo forme kruhov plodníc.

Opatrenia: chorobu likvidujeme výmenou pôdy v orničnom profile o dostatočnej šírke a novým osiatím trávnej zmesi.